Zápaly prsníka – mastitídy patria k častým ochoreniam prsníka a môžeme ich deliť z viacerých hľadísk. Jedným z nich je delenie na laktačnú a non-laktačnú mastitídu. V tomto blogu sa budem venovať najmä laktačnej mastitíde, ktorá najčastejšie vzniká v období šestonedelia, ale môže sa objaviť aj neskôr. Bez vhodnej liečby môže mastitída viesť k ukončeniu dojčenia, čo je nežiaduce pre dieťa, rovnako ako pre matku.
Laktačná mastitída
Laktačná mastitída je zápalové ochorenie prsníka, ktoré môže byť sprevádzané bakteriálnou infekciou a vyžaduje okamžitú liečbu. Zdravé prsníky bez zápalov a infekcií sú predpokladom dlhodobého dojčenia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by mala byť dĺžka výhradného dojčenia 6 mesiacov a dojčenie by malo trvať minimálne dva roky. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Lancet (prof. Victora et al., 2016) a tiež mnohých iných, chráni dojčenie pred detskými infekciami, cukrovkou, nadváhou a zvyšuje inteligenciu dojčených detí. Benefity z dojčenia plynú aj pre dojčiacu ženu. Zvyšuje sa ochrana proti rakovine prsníka, ale aj proti rakovine vaječníkov a cukrovke II. typu.
Prejavy môžu byť rôzne
Mastitída môže byť spôsobená rôznymi etiológiami, ale väčšinou sa prejavuje ako tvrdá začervenaná hrča na prsníku. Tento stav je často sprevádzaný teplotou nad 38,5 °C, zimnicou a pocitom ako pri chrípke. Často bývajú aj reaktívne zväčšené a bolestivé lymfatické uzliny v jamke pod pazuchou. Niekedy dochádza k nepríjemnej postupnosti, kedy sa z nahromadeného materského mlieka v prsníku vyvinie zápal bez infekcie, ktorý sa ale môže zmeniť na infekčnú mastitídu. Pri najhoršom scenári následne môže vzniknúť aj absces.
Podľa výskumu Academy of Breastfeeding Medicine až 20 % dojčiacich žien trpelo laktačnou mastitídou. Hlavnou príčinou jej vzniku je nahromadené materské mlieko, ktoré sa nedostatočne vyprázdňuje. Toto spôsobí zablokovanie mliekovodu vo vnútri prsníka alebo priamo na bradavke, kde mliekovod ústi. Tu môžeme niekedy pozorovať biely pľuzgierik o veľkosti asi 1 mm.
Správna diagnostika ako základ úspešnej liečby
Diagnóza sa stanoví klinickým vyšetrením. Absces sa potvrdí sonograficky. Obsah z abscesovej dutiny by mal byť štandardne mikrobiologicky vyšetrený. V prípade, že liečba antibiotikami do dvoch dní nezaberá a zápal neustupuje, WHO odporúča zaslať vzorku materského mlieka do laboratória. Rovnako by sa malo postupovať aj pri opakovaných zápaloch prsníka alebo zápaloch, ktoré vyžadujú hospitalizáciu. Treba si však uvedomiť, že materské mlieko nie je sterilné. Baktérie sa nachádzajú na bradavkách, pokožke, v mliekovodoch a aj v samotnom materskom mlieku. Preto nie každá prítomnosť baktérie v materskom mlieku musí nutne znamenať mastitídu. V 90 % prípadov je za infekciu zodpovedná baktéria Staphylococcus aureus. Menej často sa vyskytujú baktérie Proteus, Klebsiella, Pseudomonas, E. coli, Streptococcus.
Prevencia a liečba laktačnej mastitídy
Nahromadené, priam až „zastavené“ mlieko v mliekovodoch vzniká z rôznych príčin: časovanie dojčenia a predlžovanie času medzi jednotlivými dojčeniami, nesprávne prisatie, prirastená uzdička pod jazykom bábätka, nadprodukcia materského mlieka, tlak na prsník – napr. z tesnej podprsenky alebo spánku na bruchu, poranené bradavky (a z dôvodu bolestivosti potom odďaľovanie dojčenia). Ideálne by žena – matka, mala byť informovaná o týchto skutočnostiach ešte pred začatím dojčenia a mala by sa snažiť komplikáciám predchádzať.
Podporná liečba
Čo sa týka nemedikamentóznej (podpornej) liečby, najefektívnejšie sa ukazuje vyprázdňovanie prsníka odsávaním alebo ideálne dojčením. Matka by mala dojčiť čo najčastejšie, dojčenie nesmie byť časované, ideálne je dojčenie bábätka na požiadanie. Dôležité je dbať na správne prisatie a polohu pri dojčení. Ak je to možné, brada bábätka má smerovať smerom k bolestivej hrčke, čím jemne masíruje postihnuté miesto. Je dôležité podotknúť, že zápal prsníka nie je kontraindikáciou k dojčeniu a neexistuje žiadny dôkaz, že dojčenie zo zapáleného prsníka by mohlo byť pre dieťa nebezpečné. Dieťa sa niekedy z takéhoto prsníka odmieta dojčiť z dôvodu poklesu tvorby alebo zmeny chuti materského mlieka (mlieko môže byť slanšie) v postihnutom prsníku. V takom prípade treba mlieko odstriekať ručne alebo odsať odsávačkou, či už manuálnou alebo elektrickou, pretože pretrvávajúce zastavenie mlieka by mohlo viesť až k vytvoreniu abscesu. Pred dojčením sa odporúča prsník nahriať buď v sprche alebo teplým zábalom. Naopak, po dojčení sa odporúčajú chladivé obklady na zmiernenie bolesti a opuchu. V posledných rokoch tiež rastie povedomie o význame lymfatickej masáže prsníkov pri mastitíde, pri ktorej sa umožní ľahšiemu odtoku lymfy. Masáž by mala byť vykonávaná od dvorca smerom k axile.
Okrem všetkého vyššie spomenutého je žiaduci oddych, dostatok tekutín a vyvážená strava, ktoré pomáhajú hojeniu.
Medikamentózna liečba
Niekedy bohužiaľ podporná liečba nestačí a je potrebné siahnuť aj po liekoch. Za bezpečné analgetiká sa považujú paracetamol a ibuprofen. Ibuprofen má okrem analgetického účinku aj účinok protizápalový, preto je pri liečbe mastitídy vhodnejší. Za bezpečnú dávku popri dojčení sa považuje 1,6 g denne (napr. v prípade Ibalginu 400 ide o 4 tablety denne). Ak sa ani po užití analgetík symptómy nezmierna do 24 hodín, lekár by mal zvážiť antibiotickú liečbu. Na trhu je niekoľko antibiotík, ktoré liečia zápal prsníka:
Účinná látka /Dávkovanie (orientačné) / Poznámka
Cefalexín / 1000 mg 2x denne / Nie je vhodný pri alergii na penicilín
Amoxicilín / 875 mg 2x denne
Klindamycín / 300 mg 4xdenne / Účinný v prípade, že za infekciu je zodpovedná baktéria Staphylococcus aureus, ktorá je rezistentná na Meticilín. Je vhodnou náhradou pre pacientky, ktoré sú alergické na penicilín.
Kotrimoxazol / 480 mg 2x denne / Účinný v prípade, že za infekciu je zodpovedná baktéria Staphylococcus aureus, ktorá je rezistentná na Meticilín. Nevhodný používať, ak je bábätko mladšie ako jeden mesiac, alebo je predčasne narodené alebo má novorodeneckú žltačku alebo G65D.
Liečba antibiotikami zvyčajne trvá 7-10 dní. Ak sa do 48 hodín od začiatku užívania antibiotík stav matky nezlepší, je potrebné uvažovať o zmene liečby. V extrémnom prípade sa mastitída môže rozvinúť až do abscesu, ktorý je potrebné liečiť okrem antibiotík aj drenážou. Aj po drenáži žena môže z postihnutého prsníka dojčiť, len je potrebné prikladať bábätko tak, aby sa nedotýkalo rany. Ak to nie je možné, je potrebné zabezpečiť vyprázdňovanie prsníka iným spôsobom, teda ručne alebo odsávačkou. Pravidelné vyprázdňovanie prsníka významne napomáha procesu hojenia. Súčasne k antibiotickej liečbe je potrebnú užívať probiotiká, nakoľko následkom antibiotickej liečby môže byť vznik kvasinkovej infekcie (nielen) na bradavke.
Záver
Nesprávne liečená mastitída môže spôsobiť predčasné ukončenie dojčenia a spôsobuje nepríjemnosti matke, ale aj bábätku. Najdôležitejšie je však dbať na prevenciu a snažiť sa nepríjemným zápalom predchádzať. Ak chcete vedieť, ako predchádzať problémom s prsníkami v období dojčenia, prípadne ak sa chcete poradiť v prípade bolestí, neváhajte ma kontaktovať a dohodnite si online konzultáciu.
Zoznam použitej literatúry
- Academy of Breastfeeding Medicine. Clinical Protocol #36: Mastitis, Revised 2022.
- Pevzner, M., Dahan, A., 2020. Mastitis While Breastfeeding: Prevention, the Importance of Proper Treatment, and Potential Complications. Journal of Clinical Medicine. ISSN 2077-0383, 2020, roč. 9, č. 8.
- Smolár, M., 2021. Ochorenia prsníkov. Martin : Jesseniova lekárska fakulta v Martine, 2021. 166 s. ISBN 978-80-8187-106-1.
- Victora, C.,G. a kol., 2016. Breastfeeding in the 21st century: Epidemiology, mechanisms, and lifelong effect. Lancet. ISSN 475–490, 2016, roč. 387, č. 10017, s. 475-490.
- World Health Organization, Department of Child and Adolescent Health and Development. Mastitis: Causes and Management; World Health Organization Department of Child and Adolescent Health and Development: Geneva, Switzerland, 2000.
